Ferrata na Martinské hole

Od leta 2013 je otvorený zaistený turistický chodník - Ferrata HZS na Martinské hole.
Nasledujúci rok bola dobudovaná spodná časť, v súčasnosti je chodník prístupný z miestnej časti Martin Stráne na konečnej zastávke MHD. Celá trasa dostala červená turistickú značku.

Ferrata je jednosmerná a zasadená do kaňonu Pivovarského potoka

Chodník bol vybudovaný členmi Horskej záchrannej služby, Skialp klubu Kriváň a dobrovoľníkmi, ktorí chodník zrealizovali za pomoci sponzorov, kolegov a kamarátov.

Chodník je z veľkej časti zabezpečený technickými pomôckami: stupačky,rebríky, oceľové laná. Preto pre menej skúsených turistov a deti odporúčame ferratovú výstroj (sedací úväz, prilba, ferratový set, rukavice)!

Popis chodníka

Michal Mikuláš, hiking.sk

Chodník začína na konečnej zastávke autobusu MHD (Stráne). Premávajú sem linky č. 40, 41 alebo 42 priamo z centra Martina. Od zastávky je viditeľná nová tabuľa s informáciami o ferrate, geológii, faune a flóre. Informačné panely popisujú históriu chodníka, jeho znovusprístupnenie a tiež prinášajú informácie o parametroch zaistenej trasy a pohybe po nej.

Priamo od zastávky v smere na Martinské hole ide cesta k bývalému horskému hotelu a lanovke, vľavo odbočuje cesta na dvor pri urbárskom spoločenstve. V strede medzi obomi cestami je asfaltka, ktorá vedie k chatám a tiež z nej neskôr pokračuje chodník k ferrate. Pokiaľ niekto príde autom, je dobre zaparkovať na parkovisku pod starou lanovkou, na čo upozorňuje nová tabuľka so šípkou k parkovisku (vzdialené 150 m). Je to zdanlivo zachádzka, ale aj tak sa budeme cestou okolo parkoviska vracať späť, od chát z Martinských holí.

Po pár minútach chôdze po asfaltovej ceste, sa povrch pozvoľne zmení na lesnú cestu. Treba sledovať červenú značku, aby sme nestratili správny smer pomedzi chaty. Krátko na to prídeme pri posledných chatách (ešte novostavby) k mostíku cez potok, za ním je koniec cesty. Pri mostíku trasa opúšťa lesnú cesty a začína turistický chodník po pravej strane potoka. Chodník je dobre vyložený skalami a po pár minútach prichádza k malej hrádzi, ktorá asi zmierňuje prípadný veľký prietok vody, aby nepodmýval chodník.

Trasa celý čas kopíruje koryto potoka, je tu viacero drevených mostíkov a krásne horské scenérie, tiež malé jazierka na potoku. V prvej polovici chodníka prechádzame okolo banských vozíkov, ktoré sú rozmiestnené po okolí a pekne dotvárajú scenériu chodníka. Pozornejšiemu oku neunikne ani to, že chodník v jednom mieste prechádza cez starú výhybku koľajníc, ktoré sa používajú pre vozíky v baniach. Vpravo od výhybky je dobre viditeľný starý portál bane. Ten je síce zasypaný, ale je neprehliadnuteľný. Kadiaľ pokračovali koľaje v priamom smere už nie je viditeľné, alebo aspoň som si ich nevšimol.

Tu pokračujeme ďalej lesnou cestou smerom k Malému Pivovarskému potoku, ten križujeme a pokračujeme smerom k stĺpom bývalej (momentálne demontovanej) lanovky na Martinské hole, ktoré sú viditeľné v pozadí. Lesná cesta pokračuje až k Pivovarskému potoku, kde plynule prejde do chodníka, ten začína vo výške 800 m. Pokračujeme ďalej až do výšky 930 m, kde začínajú prvé technické pomôcky a drevený rebrík. Za rebríkom je krátky úsek (posledné vhodné miesto na založenie ferratového výstroja) a začína istená časť. Istenie ferratovým setom je odporúčané aj na ozname od HZS a hlavne v časti s C obtiažnosťou je vhodné. Spodná časť ferraty je na úrovni obtiažnosti B (hodnotené na úrovni ferrát v Rakúsku). Trasa prechádza prevažne po ľavej strane Pivovarského potoka, traverzom po skalných stienkach, jedným rebríkom a miestami, kde sú pridané železné stúpačky. Pokračujeme do výšky 1130 m, kde sa ferrata rozdeľuje na dva varianty. V tomto mieste sú dve drevené lavičky na prípadný oddych.

Ľahší variant pokračuje priamo ďalej, má obtiažnosť B, ale v čase, keď som ferratou išiel, bola prevažne namrznutá, skaly obalené priesvitnou ľadovou vrstvou, presne v miestach, kde chodník pokračoval hore alebo tiež pod isteniami. Takže chodník síce za normálnych okolností ľahšej verzie, v tomto okamihu bol však ťažší, ako jeho C verzia, hlavne na pozornosť, kam stúpiť. Tu som si neplánovane okúpal ľavú nohu, keď sa šmykla na jednej skalke, ako som obchádzal namrznuté úseky.

Ťažší variant C pokračuje z odpočívadla vo výške 1130 m doprava. Je síce ťažší, ale výrazne krajší a dlhší. Prechádza okolo väčšieho vodopádu a pár menších "riav" na potoku. Zaistené úseky na tejto časti sú asi dvakrát tak dlhé, ako v jej ľahšej obmene a celkovo C-čko poskytuje viac zaujímavých miest, je slnečnejšie a suchšie. 

Obe trasy sa stretnú vo výške 1250 m, kde sa z variantu C dostaneme zatiaľ podľa červených šípok na stromoch, miestami blatistým chodníkom. Pokračujeme starou lesnou cestou, ktorá prejde do chodníka, kolmo smerom na hrebeň Martinských holí, kde sa napojí na modrú značku po asi 10 - 15 min chôdze. Po modrej značke sa ľahko dostaneme k chatám na Martinských holiach, kde je možné výstup predĺžiť, napríklad na Krížavu, Veľkú lúku alebo Veterné, ktoré sú pomerne blízko. Návrat z ferraty je od chát na Martinských holiach po žltej značke, popri Hodinovke (kanón) až na zastávku Martin, Stráne, kde sme túru začínali.

Chodník ďalej pokračuje lesom v trase starej modrej značky, ktorá je na jednom strome ešte celkom dobre viditeľná. Týmto chodníkom sa dostávame k chatám na Martinských holiach, kde je možné kúpiť občerstvenie. Späť sa dá zostúpiť po žltej značke, cestou popri "dele" dolu na parkovisko na Stráne kde sme nechali auto, prípadne kúsok nižšie na autobusovú zastávku MHD Martin.

DNES
11/12
-6 °C
Akcie Rekreačné pozemky Čítať viac
Novinky Nabíjací bod pre e-bajky Čítať viac

INFOLINKA
+421 /43/ 430 6000

created by 2CREATE advertising